Nobelova cena za chémiu bola udelená za vynikajúce výsledky vo výskume štruktúry bielkovín. Laureátmi sa stali americký vedec David Baker a britskí výskumníci John Jumper a Demis Hassabis za ich prínos k „odhaleniu kódu proteínových štruktúr“. David Baker bol ocenený za vypracovanie metód na vytvorenie úplne nových typov proteínov, čo vedci považovali za takmer nemožné. Tieto nové techniky sa využili na otvorenie nových obzorov v biochémii a medicíne.
Na druhej strane John Jumper a Demis Hassabis vyvinuli pokročilý model umelej inteligencie na predpovedanie zložitých štruktúr proteínov. Základ tejto neurónovej siete bol spustený ešte v roku 2020 a predstavuje vážny prelom vo výpočtovom modelovaní. Má široké uplatnenie v oblastiach, ako sú farmaceutický priemysel a biotechnológie.
Výskum Davida Bakera z roku 2003 a britský vývoj neurónových sietí sú tak základnými kameňmi v chápaní a aplikácii vedy o proteínoch. Tieto nové poznatky prehĺbia naše chápanie biologických procesov na molekulárnej úrovni a otvoria nové perspektívy pre vývoj liekov a terapií.
Nobelovu cenu za fyziku získali americký vedec John Hopfield a britský výskumník Geoffrey Hinton za vynikajúcu prácu v oblasti strojového učenia. John Hopfield sa zaslúžil o vynájdenie asociatívnej neurónovej siete, ktorá dokáže obnoviť celé obrazy z čiastočných, poškodených alebo inak poškodených verzií. Vďaka tejto technológii sa rozvinul rozsiahly výskum toho, ako mozog spracováva informácie a rekonštruuje spomienky.
Geoffrey Hinton získal rovnakú prestíž za vytvorenie rekurentnej neurónovej siete, ktorá výrazne pomohla pri rozpoznávaní a analýze špecifických prvkov v obrazoch a sekvenciách údajov, pričom jeho práca v tomto období slúžila ako základ moderných metód spracovania prirodzeného jazyka a metód počítačového videnia.
Ich práca v 80. rokoch minulého storočia bola základom celého nedávneho rozmachu umelej inteligencie, a to tak z hľadiska technologického, ako aj koncepčného podkladu pre rozmanité smery vývoja v tejto oblasti. Tieto úspechy svedčili nielen o veľkej úlohe teoretického výskumu v základnej fyzike a informatike, ale zdôraznili aj silu interdisciplinárneho prístupu k vedeckým objavom.