Umelá inteligencia nachádza každým dňom širšie uplatnenie v psychológii, pretože prichádza s novými prístupmi k diagnostike, liečbe a výskumu psychologických porúch. Začlenenie umelej inteligencie do psychologickej praxe však prinieslo aj niekoľko právnych otázok týkajúcich sa dôvernosti, etiky a zodpovednosti. Dokáže analyzovať reč, výrazy tváre a vzorce správania s cieľom identifikovať včasné príznaky duševnej poruchy. Aplikáciou AI na údaje o pacientoch môže navrhnúť personalizovaný plán liečby, pričom zohľadní anamnézu pacienta, reakcie na predchádzajúcu liečbu a genetické informácie. Telepsychológia poháňaná umelou inteligenciou umožňuje vykonávať sedenia na diaľku, pričom v reálnom čase bude priebežne analyzovať údaje zo sedení s cieľom odhadnúť pokrok a v reálnom čase upravovať terapeutický prístup. Umelá inteligencia pomáha pri analýze veľkých objemov psychologických údajov z výskumu s cieľom pochopiť všeobecné trendy a prísť s novými liečebnými postupmi. Samozrejme, osobné a citlivé údaje pacientov je potrebné chrániť vzhľadom na požiadavky právnych predpisov o ochrane údajov, ako je napríklad GDPR. Je potrebné upraviť otázky zodpovednosti v prípade diagnostických alebo terapeutických chýb urobených na základe analýzy údajov umelej inteligencie. Napríklad zavádzanie UI do praxe by sa malo vykonávať v súlade s profesijnými etickými normami, ako je potreba ľudského dohľadu a zachovanie odbornej spôsobilosti psychológov. Preto je potrebné vypracovať osobitné právne predpisy týkajúce sa používania UI v psychológii, aby sa dodržiavali všetky aspekty medicínskych noriem a právnych predpisov. Využívanie UI v psychologickej praxi je veľmi sľubným smerom, ktorý umožňuje výrazne zlepšiť kvalitu a dostupnosť psychologickej starostlivosti. Samotné použitie UI však musí byť v plnej miere zvážené z právneho a etického hľadiska, aby sa využil celý potenciál UI. Vypracovanie jasných regulačných mechanizmov a noriem uľahčí bezpečné, účinné a etické využívanie UI v psychológii a zároveň ochráni práva a záujmy pacientov.